Milý neznámy

Milý neznámi,
hádaj čo sa stalo? Znova som všetko dosrala! Začínam vážne pochybovať o svojej inteligencii. Začínam vážne pochybovať o tom, že nejaký mozog vôbec mám. Navyše neviem, čo mám napísať. Rada by som povedala, že som spoznala chlapca. Ale pripadá mi to patetické. Kecať o niečom, čo nemá budúcnosť, ani prítomnosť(chudák chlapec si uvedomil, čo za človeka som). Aj keď v mojom živote, to je (skôr už bola) vážne takmer drastická udalosť. Škola je fajn (všimol si si tu zmenu témy?). Mám nudný život. Rozmýšľala som nad tým, že keď aj tak nič nerobím, mala by som sa učiť. Nejde to... Som pasívny typ anarchistu. Moje podvedomie sa búri autoritám aj keď ja nedokážem odporovať ani svojmu psovi. To je asi tak všetko. Čakal si už konečne nejaký príbeh? Tak to si ešte počkáš... Všetko len to dobre! Maj lepší život ako ja. Nech máš na čo spomínať. S láskou Nyx.  

Milý neznámy

Milý neznámy, 
je to nejaká doba, čo sme sa videli. Cítim sa zle. Vážne! Nemala by som na teba zabúdať. Chceš vedieť čo sa stalo za čas, čo sme sa nevideli? Nič moc. Moje vlasy vybledli. Namiesto fialovej majú neidentifikovateľný odtieň modrej. Leto bolo celkom fajn. Mohlo byť horšie. Ale už je tu škola. Všetko sa vrátilo do normálu. Teda do nenormálu ak sa jedna o mňa. Zdá sa, že aj napriek tomu, že som sa celé leto pripravovala na to, aby som sa dokázala postaviť ľuďom, ktorý ma nemajú radi, nezvládla som to. Koľká škoda ,však? Nie, že by som očakávala niečo iné. Napriek tomu ma to mrzí. Zdalo sa, že robím pokroky. Niekedy sa vážne cítim, ako svoj vlastný cvokár. Možno by som si mala nejakého nájsť.S láskou Nyx.    



Nakoniec....plot twist!