Milý neznámy

Milý neznámy,
nenávidím to tu. Vždy ,keď ku mne niekto prehovorí mám pocit ,ako keby som bola menejcenná. Správajú sa ku mne ako k špine. Podceňujú ma. A to by som sa mala doma cítiť príjemne. S láskou Nyx.

Milý neznámy

Milý neznámy, 

našla som v šuplíku papier. Bolo tam niečo čo som napísala tak 2 roky dozadu. Niečo ako denník. Asi som sa vtedy potrebovala vypísať. Prekvapilo ma ako som sa za 2 roky zmenila. To dievča predo mnou malo zlomené srdce. Bálo sa, bolo nazlostené, zahnané do kúta. Všetko sa jej začalo rúcať a nemala nikoho. Príliš vyspelé dieťa. Nemala taký byť! Nemala sa starať o veci o ktoré sa starala. Ale ona mala nádej. Verila v budúcnosť. Tešila sa na ňu. A nemôžem poprieť, že keď myslím na to dievča cítim sa ,ako keby som ju zradila. Zahodila som všetky jej sny. Rozdupala všetko o čom snívala ,keď na tom bola najhoršie. Je mi ľúto, že tým dievčaťom nemôžem byť aj teraz. Že neverím v svetlú budúcnosť. Že už viac nie som bezdôvodne nadšená s maličkostí. Že už viac necítim hnev, šťastie. Že som sa stala presne tým, čo to dievča nikdy nechcelo byť. Je mi jej ľúto. To dievča si prešlo peklom. JA som si prešla peklom! A predsa ona bola odo mňa tak odlišná. Nevinná. Dúfam, že neumrela. Že iba čaká, kým sa moje terajšie stiahne do úzadia, aby sa prebudila k životu. S láskou Nyx. 
https://www.youtube.com/watch?v=qv96yJYhk3M

Morta

Takto nejako si predstavujem Mortu. Dúfam, že sa vám obrázok páči. Kreslenie mi moc nejde :D

Milý neznámy

Milý neznámy, 

som chorá. Cítim sa mizerne, vyzerám mizerne. Aspoň, že nemusím do školy. Aj keď práve dnes by som školu uvítala. Nudím sa, nemám tu nikoho, začínam premýšľať. Každému je samozrejme jasné, že z mojich myšlienkových pochodov nemôže vzniknúť nič dobré. No nič. Vrátim sa k spánku. Dobrú noc. S láskou Nyx.  

Milý neznámy

Milý neznámy, 

jediné čo počujem je ticho. Ubíja ma to. Nemám rada ticho. Ticho ma núti premýšľať. Nemám rada ,keď premýšľam. Všetko na čo dokážem myslieť je to, ako nedokonalá som. Ako veľmi sa za to nenávidím. Ako všetko čo chcem je odo mňa vzdialené na míle ďaleko. Poznáš ten pocit? Keď sa ťa niekto spýta čo by si chcel/a robiť keď vyrastieš a ty poznáš odpoveď. Keď si s kamarátmi/kamarátkami plánuješ budúcnosť. A oni sa cítia fajn. Smejú sa. Ale ty vieš ,že sa to nikdy nesplní. Že neexistuje nič ako svetlá budúcnosť. Aspoň pre mňa nie. A tak rozmýšľam čo by som mohla naozaj robiť. Podľa možností. A všetko na čo dokážem myslieť je to, že skončím tak ,ako som to nikdy nechcela. Že sa budem nenávidieť ešte viac. Pretože som nebojovala za svoje sny. Ale má zmysel bojovať, keď viem, že nič z toho čo chcem nebudem mať? Pre mňa nemá. Som unavená z toho, že musím bojovať. Nie za mňa. Za všetkých ostatných. Som tak strašne unavená.... 
http://www.youtube.com/watch?v=vy0NySCmuFU 

Neviditeľný

http://www.youtube.com/watch?v=zB3e9cZvohg


                                                                 ANTHONY

Sedel som vedľa dievčaťa ,ktoré som našiel na brehu rieky. Hľadela do diaľky a možno ma ani nevnímala. Vyzerala tak nezdravo. Mala mŕtvolne bledú pleť a obrovské kruhy pod očami. Vedel som, že nespala najmenej tri noci. Napriek tomu to bolo krásne dievča. Mala mierne hranatú tvár, plné pery a veľké oči. Zaujímavé na nej boli tiež svetlo fialové vlasy.  No bola až príliš vychudnutá. Strácala sa v mojom oblečení. A odkedy som ju sem priviedol ešte neprehovorila. Celú prvú noc potichu plakala a ja som tam bol ,aby som ju mohol utešiť. Počúvať jej tiché rozprávanie o všetkom a zároveň o ničom. Nepovedala mi ,prečo plače. Nechcela sa rozprávať o svojej bolesti. Rozpovedala mi však všetky šťastné spomienky a keď jej došli, rozplakala sa naplno. Zostal som tam s ňou. No na druhé ráno som z nej nedostal už ani slovo. "Dáš si niečo jesť?" Spýtal som sa milo. Iba pokrútila hlavou, mŕtvy pohľad uprený na stenu. "Dnes si nič nejedla!" Napomenul som ju mierne. Pokrčila plecami a ďalej sa venovala svojej činnosti. "Musíš niečo jesť." Pokúsil som sa ju presvedčiť. Pretočila očami a viac sa od mňa odtiahla. "Fajn. Dnes musím na chvíľu odísť. Ak budeš niečo potrebovať tak zájdi oproti." Informoval som ju. Tentokrát nereagovala vôbec. A tak sa s posledným pohľadom na jej drobné telo vydal preč.