Milý neznámy,
vlastne ani neviem, čo mám písať. Včera som bola na festivale v Mikovej. Bolo to fajn. Bavila som sa a na chvíľu zabudla na všetko, čo ma trápilo. Stretla som tam milého chlapca (ktorého už pravdepodobne nikdy nestretnem) , mierne sa pripila a prišla o hlas. No dnes je nový deň, ktorý prináša plno možností na premýšľanie. Niekedy si prajem, aby som dokázala vypnúť svoj mozog. Nebolo by všetko oveľa ľahšie, ak by som nerozmýšľala nad hovadinami? Myslím, že som sa pohádala s kamoškou. No nie som si istá, keďže som príliš vyľakaná sa jej spýtať. Mám panický strach z toho, že povie, aby som ju už neotravovala. Samozrejme by to nebolo po prvýkrát, čo sa mi to stalo. A pravdepodobne ani posledný, ale odmietnutie stále bolí. Proste nechápem, prečo odo mňa ľudia odchádzajú bez vysvetlenia. Čo je na mne také zlé? Dúfam, že nájdem odpoveď. S láskou Nyx.
pondelok 28. júla 2014
štvrtok 17. júla 2014
What else should I be? !! All apologies...
Milý neznámy,
cítim sa divne. Vážne neviem, čo odo mňa ľudia očakávajú. Je to divné nechcieť sa zmeniť? Samozrejme viem, že mám isté sociálne problémy. Že sa panicky bojím cudzích ľudí, že nerada nadväzujem kontakty a vzťahy. Ale ja vážne nikoho nechcem! Niekedy sa cítim osamelo. Hlavne keď vidím, že každý okolo mňa má osoby na ktoré sa spolieha, ktoré má rád. A ja sa vždy cítim ako druhá voľba. Záložný plán. Štve ma to. Ale už by som si mala zvyknúť...
Ospravedlňujem sa za všetko čo nie som. Moja sebanenávisť je dostatočná na to, aby som si uvedomovala svoje nedostatky. Ešte viac, ako moji nepriatelia. Ale práve v tejto chvíli chcem byť sama. Rozmýšľať a smútiť. Lebo to je to, na čo mám leto. Zrútiť sa a stihnúť sa pozbierať skôr, ako sa začne nový školský rok. Uvedomiť si, že nie všetko v mojom živote bude perfektné. Mám plno spomienok, ktorých sa bojím a aj keď sa moja situácia zlepšuje. nedávajú mi spať. Bojím sa toho, že všetko bude také ako predtým. Ešte nie som schopná postaviť sa za svoje ciele. Možno toho ani nikdy schopná nebudem. Ale čo je na tom zlé? Neplánujem žiť dlhšie než je nutné...
Chcela by som niekoho, kto by sa ma nesnažil zmeniť. Kto by sa na mňa nedíval, ako na hlavolam , alebo rozbitú hračku. Viem, že ňou som. Z veľkej časti. Ale nechcem sa cítiť, ako keby sa so mnou ľudia kamarátili len kvôli ľútosti. Môj život je nahovno... A čo!!! Aspoň mám kde bývať. S láskou Nyx.
https://www.youtube.com/watch?v=aWmkuH1k7uA
cítim sa divne. Vážne neviem, čo odo mňa ľudia očakávajú. Je to divné nechcieť sa zmeniť? Samozrejme viem, že mám isté sociálne problémy. Že sa panicky bojím cudzích ľudí, že nerada nadväzujem kontakty a vzťahy. Ale ja vážne nikoho nechcem! Niekedy sa cítim osamelo. Hlavne keď vidím, že každý okolo mňa má osoby na ktoré sa spolieha, ktoré má rád. A ja sa vždy cítim ako druhá voľba. Záložný plán. Štve ma to. Ale už by som si mala zvyknúť...
Ospravedlňujem sa za všetko čo nie som. Moja sebanenávisť je dostatočná na to, aby som si uvedomovala svoje nedostatky. Ešte viac, ako moji nepriatelia. Ale práve v tejto chvíli chcem byť sama. Rozmýšľať a smútiť. Lebo to je to, na čo mám leto. Zrútiť sa a stihnúť sa pozbierať skôr, ako sa začne nový školský rok. Uvedomiť si, že nie všetko v mojom živote bude perfektné. Mám plno spomienok, ktorých sa bojím a aj keď sa moja situácia zlepšuje. nedávajú mi spať. Bojím sa toho, že všetko bude také ako predtým. Ešte nie som schopná postaviť sa za svoje ciele. Možno toho ani nikdy schopná nebudem. Ale čo je na tom zlé? Neplánujem žiť dlhšie než je nutné...
Chcela by som niekoho, kto by sa ma nesnažil zmeniť. Kto by sa na mňa nedíval, ako na hlavolam , alebo rozbitú hračku. Viem, že ňou som. Z veľkej časti. Ale nechcem sa cítiť, ako keby sa so mnou ľudia kamarátili len kvôli ľútosti. Môj život je nahovno... A čo!!! Aspoň mám kde bývať. S láskou Nyx.
https://www.youtube.com/watch?v=aWmkuH1k7uA
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)