Milý neznámy,
cítim sa divne. Vážne neviem, čo odo mňa ľudia očakávajú. Je to divné nechcieť sa zmeniť? Samozrejme viem, že mám isté sociálne problémy. Že sa panicky bojím cudzích ľudí, že nerada nadväzujem kontakty a vzťahy. Ale ja vážne nikoho nechcem! Niekedy sa cítim osamelo. Hlavne keď vidím, že každý okolo mňa má osoby na ktoré sa spolieha, ktoré má rád. A ja sa vždy cítim ako druhá voľba. Záložný plán. Štve ma to. Ale už by som si mala zvyknúť...
Ospravedlňujem sa za všetko čo nie som. Moja sebanenávisť je dostatočná na to, aby som si uvedomovala svoje nedostatky. Ešte viac, ako moji nepriatelia. Ale práve v tejto chvíli chcem byť sama. Rozmýšľať a smútiť. Lebo to je to, na čo mám leto. Zrútiť sa a stihnúť sa pozbierať skôr, ako sa začne nový školský rok. Uvedomiť si, že nie všetko v mojom živote bude perfektné. Mám plno spomienok, ktorých sa bojím a aj keď sa moja situácia zlepšuje. nedávajú mi spať. Bojím sa toho, že všetko bude také ako predtým. Ešte nie som schopná postaviť sa za svoje ciele. Možno toho ani nikdy schopná nebudem. Ale čo je na tom zlé? Neplánujem žiť dlhšie než je nutné...
Chcela by som niekoho, kto by sa ma nesnažil zmeniť. Kto by sa na mňa nedíval, ako na hlavolam , alebo rozbitú hračku. Viem, že ňou som. Z veľkej časti. Ale nechcem sa cítiť, ako keby sa so mnou ľudia kamarátili len kvôli ľútosti. Môj život je nahovno... A čo!!! Aspoň mám kde bývať. S láskou Nyx.
https://www.youtube.com/watch?v=aWmkuH1k7uA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára