Milý neznámy

Milý neznámy,
som tu znova. A znova sa sťažujem. Vážne ma to nebaví, ale zdá sa, že nemám nič pekné, čo by som písala. Umrel môj strýko. Viem, že je kruté to povedať, ale bol to arogantný bastard. A nakoniec, rozhodol sa tak sám. Aj keď som ho nemala rada, dokážem pochopiť jeho motívy pre samovraždu. Aj ja som nad ňou predsa uvažovala. Stále mi to pripadá, ako dobrý nápad. Čím ďalej tým viac. Vieš, čo som zistila? Moji rodičia mi vybrali vysokú školu. Nedostala som šancu protestovať. Zdá sa, že pôjdem na architektúru. Človek by si myslel, že ma donútia ísť aspoň na medicínu. Ak sa to aj tebe zdá zvláštne, tu je vysvetlenie: Môj strýko bol architekt. Bol to brat mojej matky. Namyslený, arogantný a bezohľadný človek, ktorý nedbal na druhých ľudí. Kedysi bol "slávny", ale potom ho niekto obral o peniaze a tak sa rozhodol, že už nechce žiť. A preto sa spil a zdrogoval k smrti. Napriek tomu ho mal každí rád. V tieto dni si myslím, že by moja matka bola radšej ak by tam videla mňa namiesto neho. Trávila s ním viac času, ako so mnou. A o mňa sa nezaujíma. Dnes som jej konečne povedala, že neverím v Boha. Nie, že by to bola tak celkom pravda. Je mi jedno ,či existuje, alebo nie. Ak aj áno, dúfam, že odo mňa zostane tak ďaleko ,ako sa len dá. Radšej skončím v pekle ako tam.
Rozmýšľala som nad útekom z domu. Viem, že nemám kam ísť, ale už sa to tu nedá vydržať. Cítim sa tu, ako chytená v pasci. To vážne neexistuje nikto, kto by vo mne videl inteligenciu? Kto by ma rešpektoval? Viem, že nikam neodídem. Ťažko si zarobím na jedlo, ak nemám ukončené vzdelanie. A okrem toho nemám žiadne iné schopnosti. Moja existencia je zbytočná. Ja som zbytočná. Nikdy som nevedela presvedčiť ľudí o opaku. S láskou Nyx.