Milý neznámy,
našla som v šuplíku papier. Bolo tam niečo čo som napísala tak 2 roky dozadu. Niečo ako denník. Asi som sa vtedy potrebovala vypísať. Prekvapilo ma ako som sa za 2 roky zmenila. To dievča predo mnou malo zlomené srdce. Bálo sa, bolo nazlostené, zahnané do kúta. Všetko sa jej začalo rúcať a nemala nikoho. Príliš vyspelé dieťa. Nemala taký byť! Nemala sa starať o veci o ktoré sa starala. Ale ona mala nádej. Verila v budúcnosť. Tešila sa na ňu. A nemôžem poprieť, že keď myslím na to dievča cítim sa ,ako keby som ju zradila. Zahodila som všetky jej sny. Rozdupala všetko o čom snívala ,keď na tom bola najhoršie. Je mi ľúto, že tým dievčaťom nemôžem byť aj teraz. Že neverím v svetlú budúcnosť. Že už viac nie som bezdôvodne nadšená s maličkostí. Že už viac necítim hnev, šťastie. Že som sa stala presne tým, čo to dievča nikdy nechcelo byť. Je mi jej ľúto. To dievča si prešlo peklom. JA som si prešla peklom! A predsa ona bola odo mňa tak odlišná. Nevinná. Dúfam, že neumrela. Že iba čaká, kým sa moje terajšie stiahne do úzadia, aby sa prebudila k životu. S láskou Nyx.https://www.youtube.com/watch?v=qv96yJYhk3M
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára