Milý neznámy,
jediné čo počujem je ticho. Ubíja ma to. Nemám rada ticho. Ticho ma núti premýšľať. Nemám rada ,keď premýšľam. Všetko na čo dokážem myslieť je to, ako nedokonalá som. Ako veľmi sa za to nenávidím. Ako všetko čo chcem je odo mňa vzdialené na míle ďaleko. Poznáš ten pocit? Keď sa ťa niekto spýta čo by si chcel/a robiť keď vyrastieš a ty poznáš odpoveď. Keď si s kamarátmi/kamarátkami plánuješ budúcnosť. A oni sa cítia fajn. Smejú sa. Ale ty vieš ,že sa to nikdy nesplní. Že neexistuje nič ako svetlá budúcnosť. Aspoň pre mňa nie. A tak rozmýšľam čo by som mohla naozaj robiť. Podľa možností. A všetko na čo dokážem myslieť je to, že skončím tak ,ako som to nikdy nechcela. Že sa budem nenávidieť ešte viac. Pretože som nebojovala za svoje sny. Ale má zmysel bojovať, keď viem, že nič z toho čo chcem nebudem mať? Pre mňa nemá. Som unavená z toho, že musím bojovať. Nie za mňa. Za všetkých ostatných. Som tak strašne unavená....http://www.youtube.com/watch?v=vy0NySCmuFU
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára