http://www.youtube.com/watch?v=zB3e9cZvohg
ANTHONY
Sedel som vedľa dievčaťa ,ktoré som našiel na brehu rieky. Hľadela do diaľky a možno ma ani nevnímala. Vyzerala tak nezdravo. Mala mŕtvolne bledú pleť a obrovské kruhy pod očami. Vedel som, že nespala najmenej tri noci. Napriek tomu to bolo krásne dievča. Mala mierne hranatú tvár, plné pery a veľké oči. Zaujímavé na nej boli tiež svetlo fialové vlasy. No bola až príliš vychudnutá. Strácala sa v mojom oblečení. A odkedy som ju sem priviedol ešte neprehovorila. Celú prvú noc potichu plakala a ja som tam bol ,aby som ju mohol utešiť. Počúvať jej tiché rozprávanie o všetkom a zároveň o ničom. Nepovedala mi ,prečo plače. Nechcela sa rozprávať o svojej bolesti. Rozpovedala mi však všetky šťastné spomienky a keď jej došli, rozplakala sa naplno. Zostal som tam s ňou. No na druhé ráno som z nej nedostal už ani slovo. "Dáš si niečo jesť?" Spýtal som sa milo. Iba pokrútila hlavou, mŕtvy pohľad uprený na stenu. "Dnes si nič nejedla!" Napomenul som ju mierne. Pokrčila plecami a ďalej sa venovala svojej činnosti. "Musíš niečo jesť." Pokúsil som sa ju presvedčiť. Pretočila očami a viac sa od mňa odtiahla. "Fajn. Dnes musím na chvíľu odísť. Ak budeš niečo potrebovať tak zájdi oproti." Informoval som ju. Tentokrát nereagovala vôbec. A tak sa s posledným pohľadom na jej drobné telo vydal preč.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára